Hlasuj za pieseň mesiaca tu!

Time for miracles - 21. časť

3. ledna 2011 v 12:16 | Lucienne |  Píšem....
Time for miracles
Okej. Nepýtajte sa, prečo práve sánky. Mám v hlave všetko v poriadku, ale proste... Chcela som ich tam. :D:D.. A opakujem že sa to neodohráva v San Diegu. San Diego je v Californii, nie? A neviem akú tam mávajú zimu, ale pochybujem že sa tam dočkajú niakeho hustého sneženia. :D Inak je to vcelku dlhé no.


Ráno som vstávala veľmi skoro. Chceli sme sa dostať čo najskôr domov, a posledné po čom som túžila, je uviaznúť v zápche v takomto počasí.

"Máš rada sneh?" Spýtal sa len tak medzi rečou v aute Adam.
"Milujem sneh."
Zasmiala som sa. "Prečo?"
"No... Povedal som si že by som ťa rád zoznámil s kapelou, hlavne s Tommym. A sánkovanie mi príde ako skvelá príležitosť. Potrebuješ odreagovať." Na tvári sa mu pohrával úsmev.
"Sánkovanie? Naposledy som sa sánkovala v trinástich. Si blázon."
"Všimol som si ten kopec pri vašom dome, no tak.." Jeho kútiky sa stále dvíhali. Pozrel sa na mňa a v tom momente som bola odzbrojená.
"Beriem, v prípade že ma nenecháte riadiť. Alebo to chcete napáliť do stromu?"
To sa už Adam ani nepokúšal udržať kamennú tvár. "Neboj, to je Tommyho parketa." Smial sa.
Z toho stretnutia som mala stres. Podľa všetkého bol Tommy zlatý a priateľský, ale aj tak.. Oni s Adamom si sú blízki. Je to akoby ma predstavoval jeho rodičom, s rozdielom že Tommy je bez debaty mladší a krajší spoločník.


Zazvonili presne o tretej, tak ako sme sa dohodli. Trochu sa to vo mne klepalo, pravdupovediac nemám rada spoznávanie s novými ľuďmi.
Pri pohľade na nich dvoch moje kŕče ešte zosilneli, ale teraz to zavinil smiech.
"Tie sánky prežili vojnu, nie? Pod nami sa to rozpadne." Obaja sa vycerili. Boli úžasne zohratí.
Adam ma chytil za ruku a usmial sa. "V tej čiapke si rozkošná." Potom sa obrátil. "Formality nepotrebujeme, svoje mená aj tak poznáte."
Ešte raz som si Tommyho poriadne prezrela. Nebol taký drsný, nebol namalovaný, ale vlastne bol krásny. Oči mu padali do krehkej tváre na ktorej mu vynikali hlboké hnedé oči. Prenikavo sa na mňa pozrel, no ten pohľad sa mi ani trochu nepozdával.
"Tak pôjdeme?" Usmiala som sa na neho..
Neopätoval mi úsmev. Len sa na mňa zas pozrel. Nemám rada patetickosť a neznášam keď si ľudia niečo nahovárajú. Ibaže ten človek ma zabíjal pohľadom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nicole*/aff/ | Web | 8. ledna 2011 v 22:33 | Reagovat

jééé...saňkovááání :D
jinak,nevím jestli jsem to spráně pochopila ale Tommy je straší než Adam ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama